EUCHARISTIA – NAJVÄČŠÍ DAR PRE DUŠU

            Ján Mária Vianney šiel ako jedenásťročný prvý raz na svätú spoveď. Pre ťažkosť doby musel tak urobiť potajomky, lebo kňaz, ktorému sa spovedal, riskoval pritom svoj život. Vianney, ktorý sa stal neskôr vyhľadávaným spovedníkom, si tak bezpochyby už od detstva uvedomoval dôležitosť tejto sviatosti. Po prvej spovedi čakal až dva roky, aby mohol pristúpiť k prvému svätému prijímaniu. Takisto sa to udialo v tajnosti – pred domom, v ktorom sa slúžila svätá omša, zložili domáci seno, aby tak odpútali pozornosť. A potom čakal Ján Mária Vianney ďalšie dva roky, aby mohol k svätému prijímaniu pristúpiť po druhý raz.

            Keď bol farárom v Arse, nechal si zhotoviť špeciálny stolček, aby počas slávenia svätej omše videl súčasne na veriacich i na svätostánok s Najsvätejšou Sviatosťou. Hovorieval: „Keby človek lepšie rozumel tajomstvu Eucharistie, zomrel by od lásky. Pochopíme to až v nebi – aká škoda!“ Zároveň zdôrazňoval, že len natoľko bude človek schopný vnikať do tohto tajomstva, nakoľko bude ochotný sa o to snažiť: „Čo si mám myslieť o správaní, ktoré je vlastné mnohým kresťanom v kostole? Jedni myslia na svoje bežné povinnosti, iní na zábavu, niekto spí, niekomu je dlhý čas. Otáča sa, zíva, ošíva sa, listuje v knižke, čaká, kedy už bohoslužba skončí.“

            Aj my sa máme viac snažiť, aby svätá omša a Eucharistia boli pre nás skúsenosťou stretnutia. Stretnutia s Bohom, ktorý chce, aby sme mali skrze neho život v plnosti. Je to hlboká túžba, ktorá je vpísaná do duše každého človeka.

„Iba Boh môže naše srdce naplniť.“

                                                                                                                      Ján Mária Vianney